Chce sa mi spať

Únava je v tejto uponáhľanej dobe veľmi častým príznakom, ktorý pociťuje valná väčšina populácie. Existuje však patologický stav únavy, tzv. narkolepsia. Narkolepsia nemá nič spoločné s drogami. Je to neurologická porucha, ochorenie nervovej sústavy pri ktorom telo nie je schopné správne regulovať cyklus spánku a bdenia. Pacient nie je schopný vzdorovať nutkavej potrebe spať, ktorá prichádza náhle. Navonok sa tieto fázy spánku zdajú ako mikrospánok.
Konkrétne je postihnuté mozgové centrum pre zaspávanie a zobúdzanie sa. Ide o chronické ochorenie, tj. trvá dlhšiu dobu, najčastejšie sa objaví okolo tridsiatky a s postupujúcou starobou ustáva. Našťastie sa nejedná o veľmi rozšírené ochorenie, postihuje zhruba 1 osobu z tisícky.
Toto ochorenie významným spôsobom narúša život postihnutého. Fázy spánku ho zastihnú kedykoľvek nekontrolovateľne počas dňa nezávisle na jeho fyzickej aktivite, množstva energie či vôle. Spánok pritom nie je kvalitný, ale len plytký. Paradoxne ľudia trpiaci narkolepsiou často trpia halucináciami či bludmi z nevyspatia.
Príčina nie je známa, ale bola pozorovaná genetická súvislosť medzi pacientmi. Ak máte v rodine človeka trpiaceho narkolepsiou je veľmi pravdepodobné, že ňou budete trpieť i vy.
Príznaky môžete pociťovať už od detstva, sú nimi napríklad vypadávanie predmetov, krátke „zamŕzanie“ uprostred pohybu či reči, časté pády alebo spánková paralýza. Pozor, tieto príznaky môžu tiež poukazovať na epilepsiu a preto ak pozorujete na svojom dieťati takéto príznaky, navštívte lekára! Postupne sa pridružuje zmena svalového napätia a početnosť záchvatov sa stupňuje. Príznaky gradujú, dochádza až k stratám vedomia. Dospelí pacienti trpia depresiami a nočnými morami.
Diagnózu potvrdí lekár na základe EEG a EMG vyšetrenia. Liečba je komplikovaná, pretože presne nevieme odhaliť príčinu. Terapia pozostáva z liekov proti spánku a úpravy denného režimu.